Dobrý deň,
mám taký problém, aj keď neviem, či sa to dá nazvať problémom. Pred skoro 3-mi rokmi som sa zaľúbila do chlapca a odvtedy to trvá stále, niekto si povie možno že láska je sprostosť alebo tak, no ja naňho neviem zabudnúť. Mala som aj chlapca, s ktorým som bola niečo vyše roka, ale nedokázala som ho ľúbiť, dokázala som ho len mať rada. So žiadnym chlapcom neviem nadviazať kontakt, neviem sa zaľúbiť, dokonca sa mi aj páčia len chlapci, ktorí sa podobajú naňho. Každý by mi určite napísal do fóra, prečo mu to nepoviem, no je to zložité. On sa tiež posunul ďalej a tak sa mu nechcem vtierať, neviem či sa nezamiloval do inej, no pokiaľ viem, je sám odkedy som sama ja. Stále čakám, že ešte si budeme takí blízki ako vtedy, keď sme boli už tak blízko aby sme boli spolu, no pokašlalo sa to a nikdy sme spolu neboli. Viem, že ma miloval, ako aj ja jeho, no neviem či to uňho ešte stále trvá. Pripomína mi ho každá pieseň, každá vec, ktorá sa viaže s jeho osobou, zážitky, spomienky, stretávam podobných chlapcov ako je on, všade prichádzam do kontaktu s chlapcami s rovnakým menom, ktorí ma kontaktujú, vravím si, že hm, blbé náhody, ale trvá to takto už strašne dlho a začínam veriť tomu, že je to osud. Aj keď som mala ten vzťah, vždy som ho porovnávala, že ako sa ku mne správal priateľ a ako sa správal on keď sme sa stretávali predtým, aj keď som bozkávala priateľa, myslela som naňho. Áno, nebolo to odomňa pekné, ale myslela som si, že je to len fádne zaľúbenie, ktoré prejde ak budem mať priateľa, ale neprešlo a tak som sa s priateľom rozišla, nechcela som sa vo vnútri klamať a nechcela som zraňovať jeho tým, že ho neviem ľúbiť. Teraz som sama a stále myslím na toho chlapca a zaspávam s tým, že budeme niekedy spolu, že nám to vyjde. Viem, že nikoho nebudem mať nikdy radšej ako jeho, pretože to bola tá pravá láska, ja som to tak cítila a aj cítim keď ho stretnem. Nechcem tu uvažovať nad tým, či to tak cíti aj on alebo nie, lebo na to mi odpoveď nikto nedá, len chcem vedieť, či to má niekto podobné, možno by som chcela aj nejakú radu ako sa s tým už konečne zmieriť a vysporiadať. Ďakujem