Áno, tomu rozumiem. Je to určite pravda čo ste napísali. Moja mama je moja mama a nikdy by som ju za nikoho nevymenila. Lebo ako mám rada ja ju, viem že aj ona má rada mňa. A viem že to nechcem nijako vyhrotiť. Ono možno mám len pocit, že som si v tej učiteľke našla akúsi spriaznenú dušu, lebo mám pocit, že vo veľa veciach by ma pochopila aj mi dáva takú akoby nádej že v živote všetko zvládnem. Častokrát mám pocit ako keby ma sprevádzala po mojej životnej ceste, ako akási veľmi výrazná polarka , žiarivá hviezda na oblohe, ktorá mi ukazuje kadiaľ ísť a zároveň je to taký môj strážny anjel. Beriem ju ako vzor, pretože sa mi veľmi páči, ako dokáže viesť svoj život, že má prácu ktorá jej ide a baví ju. Páči sa mi ako elegantné rieši problémy. Zhrnula by som to tak, že by som chcela byť ako ona a zároveň si myslím, že niekde v kútiku duše som jej veľmi podobná a asi som aj vždy bola. Ide mi príkladom, vo všetkom čo robí, lebo to robí skvelo. A ešte mám pocit že aj zo mňa samej robí lepšieho človeka a snaží sa zo mňa vytiahnuť maximum. Je pravda že sa o ňu zaujímam pomerne dosť ale možno je to tak práve preto, že ako učiteľka, je to dosť taký nedostupný človek. Nikdy by som jej nechcela zle... A viem že keby som na nej mala obsesiu tak by to nebolo ok,l a zbytočne by som asi aj pokazila možno budúce kamarátstvo( keďže budeme asi kolegyne) . Zatiaľ sa možno trápim ale je pravda že ten vzťah mi vo veľa veciach pomáha, vďaka tomu že ju poznám sa zo mňa postupne stáva lepší človek a aj som vďaka nej toho veľmi veľa pochopila.