Úprimne musím viniť seba pretože moja matka alebo celkovo rodina je super (teda no občas sú vááážne divný ale kto nie je že) až na môjho otca ktorého som v živote nevidel. Lenže ja som bol vždy slaboch bol som ten typ človeka ktorý stál a bál sa v triede čo i len prihlásiť aj ked som vedel odpoveď. Najlepšie by som to popísal asi tak že ked by ma šla zmlátiť parta tak by som sa ani nebránil (nie že by som sa niekedy stretol s fyzickou šikanou skôr psychickou a to zo strany učiteľov ale za to si môžem zase ja). Skrátka ma ovládal celý život strach a teraz ked som na psychickej hrane tak ma zas ovládajú depresie už dobré 2-3 roky je to začarovaný kruh, pokial je ale vážne svet deterministický tak mne bol predurčený docela na hovno osud. A čo sa týka pravdy príbehu znie to nereálne ale je to tak a úprimne tak pred 2 rokmi by som sa ľutoval no dnes neviem. Tak nejak som to všetko posral nemám kamarátov vlastne nikoho komu by som vyprával ako sa cítim preto sa tu vylievam na poradna.net ach asi som to zo seba potreboval dostať von. Každopádne díky aspoň jedna slušná odpoveď.