Psychické Problémy
Zdravím, neviem vlastne kde začať no pripravte sa pretože to čo si prečítate bude celkom extrém. Mám 20 žijem s rodinou som nezamestnaný (teda nie že by som stál nejak extra o prácu od 5 do 17:00) a už dlhšiu dobu sa potýkam s psychickými problémami. Začal by som asi u školy už od mala som bol pozaškolák škola bola pre mňa skrátka ztráta času sice som tak do 3 triedy mal nejakých kamarátov ale potom to šlo dolu vodou v piatej som prepadol rovno 2 krát v podstate kvôli tomu že som sa neučil a tak nejak som robil len jedinú vec hral som videohry (to robím do teraz je to jediné čo my zostalo). Vystriedal som som hromadu škôl bol som pár krát šikanovaný zo strany detí aj učitelov tak nejak všetko no od 6 triedy som mal online školu a na strednú som nešiel (čo ľutujem do teraz ale ísť v 20 na strednú to by som si pripadal ako pedofil na ihrisku). No od zhruba 14 rokov som prestal chodiť vonku vlastne posledných 6 rokov sedím alebo len ležím prejedám sa sladkosťami ako ten tučný chlapec z charlieho továrne na čokoládu a nič nerobím len hrám a sledujem netflix no už my to začína liezť na nervy. no preto že som sa poriadne nenajedol a nechodil som vonku tak som nenarástol mám tak pri najlepšom 165 cm čo je na muža no nebudem to ani komentovať. Moja matka má tak 170-172 cm a otec mal asi podla jej slov 175-178 takže si pri nej pripadám ako 14 ročné dieťa s fúzami a extrémne ma to ničí. To že som prepásol strednú a že som menší než hobiti zo stredozeme mi ide na nervy pripadám si ako kus bezcenného hovna navyše môj otec mal milióny a na nás sa no vysral a ked myslím milióny tak v eurách. skrátka je toho na mňa moc a už neviem čo mám robiť. Začínam sa tak trápiť že myslím už len na samovraždu a to všetko preto že som lenivý a malý parchant (sakra ked tak na tým premýšlam je to fakt na nič táto situácia) pripadám si medzi ľudmi no divne nikdy som nezapadal no teraz sa cítim ako mimozemšťan. Chcel som točiť videá na youtube ale je to aj tak na nič nikdy som mňa nič nebude a môžem si za to sám pripadám si ako troska a asi je zbytočné sem písať môj životný príbeh a to ešte dosť skrátený ale trocha ma proste zaujíma čo si myslíte čo by som mal urobiť skočiť pod vlak alebo čo pretože ja už neviem fakt.
Snad by bylo lépe se poradit s psychologem než s námi.
V tunajších končinách tabu a napríklad ja osobne by som podobnú službu dobrovoľne nenavštívil. Musíš sa ale dokopať k činom a že niekto iný niečo nedokáže neznamená že to nedokážeš. Z toho čo si napísal mám pre teba malú útechu. Nedávaj vinu sebe. Ak je to naozaj ako píšeš tak zato môže tvoje okolie, hlavne rodina a zlá výchova. Necháp ma ale zle, nemôžeš teraz obviňovať, minulosť je minulosť. Musíš ísť ďalej. Typujem že sa ti v rannom detstve stalo niečo čo ťa negatívne ovplyvnilo a od tej doby ide všetko dole vodou. Kašli nato, posuň sa ďalej. Aktivita vždy prekoná neaktivitu. Stanov si nejaký náročný dlhodobý cieľ v horizonte rokov. Začni žiť zdravo - športuj. Na psychiku dobre pomáha aj otužovanie ktoré mnoho ľudí vníma ako niečo fyzické a pritom je to hlavne o tej psychike. Naštuduj si niečo na tieto témy. Celkovo sa vzdelávaj. Samoštúdium je niečo čo ťa posunie vpred, čítaj knihy. Hry a netflix ti absolútne nič nedajú, kašli na takéto nezmyselné blbosti. Je to zábava ale netreba to preháňať. Pozrieť si občas film a sledovať sem tam nejaký seriál je fajn. Hľadaj si všetko pozitívne a teš sa z maličkostí. Čítaj napríklad motivačnú literatúru, videá, filmy, citáty. Ja milujem motivačné citáty a aj celkovo citáty s hlbokou myšlienkou. Pridám ti sem zopár mojich obľúbených, možno ti niektoré myšlienky pomôžu nakopnúť sa.
„Neide o to koľko rán inkasuješ ide o to koľko rán unesieš a aj tak sa znova postavíš, koľko rán dokážeš prijať beztoho aby ťa zastavili.“
„Musíš vedieť akú máš cenu a isť vytrvalo za svojim cieľom! Nie ukazovať natoho a natoho že to zavinili to robia zbabelci a to ty niesi! Si lepší pamätaj!“
„Nehnevaj sa na celý svet, máš naviac!“
„Svet nieje len samé slnko a dúha, je to dosť zlé a drsné miesto a aj keď si silný zrazí ťa a nechá ťa kľačať ak to pripustíš. Nikto nerozdáva také tvrdé rany ako život.“
„V určitých životných chvíľach prídu veci ktoré ťa odrovnajú a ty stým nič nezmôžeš“
„Svet z teba urobí bojovníka alebo obeť, nič medzitým tu nemá miesto“
„Musíš trénovať a bojovať, viac ako všetci ostatný a potom zvíťazíš“
„Strach vlastne nieje skutočný, môže existovať len v našich obavách z budúcnosti. Je to len výplod našej fantázie ktorý nás núti báť sa niečoho čo neexistuje a ani nikdy existovať nemusí. Nebezpečenstvo je skutočné ale strach je vec voľby.“
„Zvládneš to jedine ak tomu budeš veriť“
„Život je voľba, môžeš byť obetou alebo čímkoľvek iným budeš chcieť“
„Používaj svoje telo a myseľ spôsobom akým by väčšina ľudí nemala vôbec odvahu“
„Prestaň sa trápiť tým čo neovplyvníš“
„Bez ohľadu nato ako veľmi to bolí alebo ako hlboko spadneš nikdy neprestaň bojovať“
Úprimne musím viniť seba pretože moja matka alebo celkovo rodina je super (teda no občas sú vááážne divný ale kto nie je že) až na môjho otca ktorého som v živote nevidel. Lenže ja som bol vždy slaboch bol som ten typ človeka ktorý stál a bál sa v triede čo i len prihlásiť aj ked som vedel odpoveď. Najlepšie by som to popísal asi tak že ked by ma šla zmlátiť parta tak by som sa ani nebránil (nie že by som sa niekedy stretol s fyzickou šikanou skôr psychickou a to zo strany učiteľov ale za to si môžem zase ja). Skrátka ma ovládal celý život strach a teraz ked som na psychickej hrane tak ma zas ovládajú depresie už dobré 2-3 roky je to začarovaný kruh, pokial je ale vážne svet deterministický tak mne bol predurčený docela na hovno osud. A čo sa týka pravdy príbehu znie to nereálne ale je to tak a úprimne tak pred 2 rokmi by som sa ľutoval no dnes neviem. Tak nejak som to všetko posral nemám kamarátov vlastne nikoho komu by som vyprával ako sa cítim preto sa tu vylievam na poradna.net ach asi som to zo seba potreboval dostať von. Každopádne díky aspoň jedna slušná odpoveď.
Jestli máš opravdu deprese, zajdi si na psychiatrii pro pomoc. Tyhle věci se už většinou dají léčit, nebo držet pod kontrolou. Se zlomenou nohou taky nebudeš jen sedět doma a zoufat si, že nemůžeš chodit, ale necháš si v nemocnici dát sádru a doporučit rehabilitace. (A jestliže to trvá 2-3 roky a nepřešlo to, tak to samo nejspíš nepřejde nikdy, jen se to bude zhoršovat.)
Mám známé, co taky měli problémy s depresí *), vhodná medikace to vyřešila. (A jasně, že to nebylo ze dne na den a že bylo potřeba najít vhodné složení léků, takže se jim ta medikace několikrát měnila, než se ji podařilo doladit. A bylo na nich zatraceně znát, jak jim co pomáhá a kdy přešli na jiné léky.) Teď fungujou povětšinou normálně, na rozdíl od dob než se začali léčit.
Takže hned v pondělí si zajdi k lékaři, nebo rovnou na psychiatrii, pokud nebudou mít čas hned, tak se objednej na co nejdřív. A popros někoho blízkého, ať tam jde s tebou a ať dohlédne na to, že tam fakt dorazíš a že budeš chodit, kam tě pošlou a brát léky, které ti předepíšou a třeba na tebe vezme i bič, ale prostě tě k tomu dokope, pokud by ses nedokázal k tomu dokopat sám.
*) Eufemizmus pro věci jako pokus o sebevraždu, anorexie, bulimie, ztráta smyslu života, sebepoškozování ...
---
Svět deterministický není, nejsme schopni ani určit počasí na zítřek, ani určit polohu a rychlost jednoho jediného pitomého elektronu. Natož lidský osud.
A kdybych to nechal na matičce Přírodě, tak už desítky let nežiju. Když jsem to nechal na moderní medicíně, tak si žiju docela dobře, jen to znamená poctivě si plnit své každodenní povinnosti a pravidelné prohlídky a kontroly kde čeho a dodržovat všechna omezení a tak dál. Furt miliónkrát lepší, než kdybych se odevzdal osudu a neřešil to.
determinismus je jen výmluva proč nic nedělat
svobodnou vůli máš a rozhodovat se můžeš... to za tebe vesmír opravdu nedělá
Najdi si práci. Jestli jsi lenivý, tak shnij.
Pod vlak neskákej, zbytečně bys zdržoval lidi, co nejsou takový lemra jako ty.
http://miramzal.sweb.cz/sebevrazdy.htm
najdi si pracu a nerob zo seba blba.
Popros mámu, ať tě už konečně vyžene do práce. Nebo ať ti sebere mobil, tablet a počítač, což tě donutí si na nové vydělat prací.
začni prostě makat.. co jiného chceš? nechodil si na střední? tak to máš blbé... se základkou slušnou práci nenajdeš a s tímhle přístupem už vůbec ne, myslíš že ti lidi co ve 4 vstávají do práce na šestou to dělají protože je to baví?
takže můžeš pracovat a do toho si hodit dálkové studium nebo si udělat třeba kurz (na baristu školu opravdu nepotřebuješ a je to fajn práce, programátor to samé ale pochybuji že by si byl schopnej se tomu věnovat)
takže přesťan brečet a začni makat když nechceš studovat, psychiatra si můžeš najít a třeba tě dá dohromady ale spíš mi připadá že seš líný prase co se jen vymlouvá protože má pohodlný život (nemakat a nestudovat ve 20 je extrém), pokud je to s tebou opravdu tak špatné tak se můžeš nechat dobrovolně zavřít do léčebny na nějakou dobu což dokáže opravdu pomoct...
co jiného chceš slyšet? máme tě litovat?
začni makat, posral sis to sám