Zdravím, neviem vlastne kde začať no pripravte sa pretože to čo si prečítate bude celkom extrém. Mám 20 žijem s rodinou som nezamestnaný (teda nie že by som stál nejak extra o prácu od 5 do 17:00) a už dlhšiu dobu sa potýkam s psychickými problémami. Začal by som asi u školy už od mala som bol pozaškolák škola bola pre mňa skrátka ztráta času sice som tak do 3 triedy mal nejakých kamarátov ale potom to šlo dolu vodou v piatej som prepadol rovno 2 krát v podstate kvôli tomu že som sa neučil a tak nejak som robil len jedinú vec hral som videohry (to robím do teraz je to jediné čo my zostalo). Vystriedal som som hromadu škôl bol som pár krát šikanovaný zo strany detí aj učitelov tak nejak všetko no od 6 triedy som mal online školu a na strednú som nešiel (čo ľutujem do teraz ale ísť v 20 na strednú to by som si pripadal ako pedofil na ihrisku). No od zhruba 14 rokov som prestal chodiť vonku vlastne posledných 6 rokov sedím alebo len ležím prejedám sa sladkosťami ako ten tučný chlapec z charlieho továrne na čokoládu a nič nerobím len hrám a sledujem netflix no už my to začína liezť na nervy. no preto že som sa poriadne nenajedol a nechodil som vonku tak som nenarástol mám tak pri najlepšom 165 cm čo je na muža no nebudem to ani komentovať. Moja matka má tak 170-172 cm a otec mal asi podla jej slov 175-178 takže si pri nej pripadám ako 14 ročné dieťa s fúzami a extrémne ma to ničí. To že som prepásol strednú a že som menší než hobiti zo stredozeme mi ide na nervy pripadám si ako kus bezcenného hovna navyše môj otec mal milióny a na nás sa no vysral a ked myslím milióny tak v eurách. skrátka je toho na mňa moc a už neviem čo mám robiť. Začínam sa tak trápiť že myslím už len na samovraždu a to všetko preto že som lenivý a malý parchant (sakra ked tak na tým premýšlam je to fakt na nič táto situácia) pripadám si medzi ľudmi no divne nikdy som nezapadal no teraz sa cítim ako mimozemšťan. Chcel som točiť videá na youtube ale je to aj tak na nič nikdy som mňa nič nebude a môžem si za to sám pripadám si ako troska a asi je zbytočné sem písať môj životný príbeh a to ešte dosť skrátený ale trocha ma proste zaujíma čo si myslíte čo by som mal urobiť skočiť pod vlak alebo čo pretože ja už neviem fakt.